Láska uzavretá do škatule od topánok

Mnoho ľudí ale nikoho nemá. V zariadeniach pre seniorov žije veľa takých dôchodcov, ktorí márne čakajú na návštevu, aby ich prekvapila osobným darčekom pod stromček. Možno nemajú nikoho, možno by aj mali, ale rodinní príslušníci a známi na nich „zabudli“. Mysliac na nich sa pred niekoľkými rokmi odštartovala iniciatíva pod názvom „Koľko lásky“, cieľom ktorej je zber drobných darčekov do škatule od topánok, ktoré potom darujú dôchodcom žijúcim v zariadeniach pre seniorov.

K tejto akcii sa tento rok pripájajú aj spolupracovníci spoločnosti Finanzpartner, presnejšie skupina jednej riaditeľky, Erzsébet Janits. „Keďže viem, že členovia môjho tímu radi prispievajú na charitu, opýtala som sa ich, či sa nepripojíme k tejto iniciatíve. Či aj my naplníme niekoľko krabíc darčekmi a láskou? Každý súhlasil, bez výnimky a o pár dní už boli balíčky hotové.“

Do krabíc sa na základe výzvy dostali nasledovné veci:
niečo voňavé – šampón, sprchovací gél, mydlo, sviečka
niečo sladké – čokoláda, suché zákusky, cukríky
niečo slané – slané zákusky, chrumky
niečo teplé – čapica, šál, rukavice, ponožky, pančuchy, káva, čaj
niečo na čítanie – knihy, krížovky
nejaká spomienka – hrnce, vianočné pohľadnice

„Krabicu od topánok väčšinou vyhadzujeme…- hovorí Erzsébet – a predsa akú radosť spôsobíme, ak ju naplníme darčekmi! Koľko krásne zabalených drobností a lásky sa do nej zmestí! Prinášame radosť iným, ktorá stojí len pár eur.”




„Na Vianoce každý túži po pozornosti – hovorí Monika Balázsová – aby cítil, že je pre niekoho dôležitý, aj naňho niekto myslí a nežije na svete zbytočne.“
Renáta Markuszeková: „Je oveľa lepšie dávať, ako dostávať a je veľa takých ľudí, ktorým nikto nič nedaruje pod stromček. Veľmi rada som sa zúčastnila tohto programu, teším sa, že môžem rozdávať radosť.”
Ildikó Klimajová: „Rodičia ma učili, aby som vždy pomáhala druhým, a preto prispievam na charitu celý rok. Ani sekundu som nerozmýšľala, či sa k tejto peknej iniciatíve pripojím, alebo nie.”
Árpád Szalay:  „Aj moja dcérka nakreslila obrázok tým babičkám a dedkom, ktorí žijú v domovoch dôchodcov. Dúfam, že sa podarí vyvolať úsmev na ich tvárach.”

Blanka Jasovská: „Čo som dala do krabice? Medzi inými niekoľko sladkostí, aby osladili život obyvateľom týchto domovov, teplé rukavice a ponožky, aby zohriali ich unavené ruky a nohy. A samozrejme mnoho-mnoho lásky, aby cítili, že aj na nich niekto myslí.”

Kitty Soóky: Hovorí sa, že „Keď dostaneš, naplnia sa ti ruky, keď dávaš, naplní sa ti srdce.” Aj ja si to myslím. Som rada, že ma moja riaditeľka oslovila touto príležitosťou, pretože dávať je krásna vec. Je to pekná iniciatíva a dúfam, že sme spôsobili radosť niekoľkým babičkám a deduškom.”