s
Behom sekundy jedna nehoda náš život prevrátil na ruby - keď dieťa je v ohrození

Behom sekundy jedna nehoda náš život prevrátil na ruby - keď dieťa je v ohrození

Veľa rodičov sa nevie rozhodnúť, že čo by bolo správne, či by malo byť ich dieťa poistené alebo len mať šetrenie, poprípade obidve spolu. A sú aj takí, ktorí nechcú ani jedno, alebo len šetria niekde, lebo si myslia, že aj keď sa im stane niečo s dieťaťom, aj tak im nevypadne žiadny finančný príjem.


Ja ako finančná poradkyňa, samozrejme obidvom mojim deťom som uzavrela kombinované poistenie zlúčené so sporením, tým že myslím na ich budúcnosť. Ako plynuly roky, tak som rozmýšľala, že z poistenia si vyberiem pripoistenie a budem im len sporiť, keďže sme to aj tak doteraz nevyužili. A presne vtedy som dostala facku od života, našťastie len malú. 


Dovoľte mi aby som Vám porozprávala o tom, ako sa môjmu synovi stala nehoda.


Pomaly už 2 roky od vtedy ubehli odkedy sa to stalo, vtedy bol môj syn v 2. ročníku na ZŠ. Bolo to bežné nedeľné poobedie. Hrali sa v detskej izbe, kým ja som sa rozprávala s kamarátkou v kuchyni. Bolo už večer 6 hodín,  keď sme započuli plač z detskej izby. Dcéra vybehla z izby, že bratovi sa zlomila ruka. Vbehla som do detskej, synova ruka bola tak zdeformovaná, že som sa strašne zľakla. Syn len potichu plakal a hovoril, že len z postele chcel zaskočiť. Ako zaskočil, tak pod jeho telíčko sa mu vytočila ručička.

V tom šoku som si ani nevedela predstaviť ako sa to mohlo stáť, ale hneď sme bežali do najbližšej nemocnice. Po vyšetrení nám oznámili, že tak komplikovaná zlomenina to je, že v tejto nemocnici ho nevedia ošetriť, hneď ho máme previezť do Bratislavskej nemocnici, že tam ho už budú čakať. Zafixovali mu malú ručičku a rýchlo sme sa snažili dostať do Bratislavy. Asi hodinu trvala cesta, ale nám sa zdala ako večnoť. Keď sme dorazili, po bežnom vyšetrení, s veľkými pohybnosťami sme išli do chirurgickej miestnosti. Čakala som pred chirurgiou, doktor povedal,  že to je rutinná náležitosť, 20 minút a bude vonku. Prešla pol hodina, potom trištvrte, a ešte stále mi nikto nedal informácie. Myslela som si, že zomriem od strachu, lebo som nevedela čo sa tam deje s mojim synom. Bohužial v hlave rodiča/matky v takomto prípade bez toho aby ste chceli prejdú aj tie najhoršie závery. Skoro hodina prešla keď nás zavolali dnu. Pán doktor mi vysvetloval, že to bola trošku komplikovaná zlomenina, preto trvala tak dlho, ale všetko bude v poriadku. 3 dní sme boli v nemocnici, a ja som bola s ním deň aj noc. Potom nás pustili domov so sádrou na pravej ruke.

Každý týždeň, celý mesiac sme chodili na kontrolu do Bratislavy, potom už len každý druhý
týždeň.  Po 2 mesiacoch konečne vymenili sádru za ortézu, pretože jedna kosť sa mu nechcela zrásť. Z ortézou synovi bolo už lepšie, ale ešte stále nemohol skoro nič robiť sám, čo nám už dosť išlo aj na psychiku , ale hlavne jemu.


Čo dovtedy bola samozrejmosť, denná rutina, písanie, hranie, šport... toto všetko nemohlo.


Celé 3 a pol mesiaca, kým sa mu nedala dole konečne aj ortéza a jeho ručička bola v poriadku. Za 3 a pol mesiaca skoro celý finančný príjem vypadol a mám šťastie, že moja práca je flexibilná a mohla som si dovoliť, aby som bola so synom. Po tejto nehode dostal môj syn veľmi pekné “bolestné” od poisťovne, za to čo vytrpel za tie mesiace. 

Po tomto všetkom by som už nikdy neuvažovala nad tým, že by som menila zmluvu / poisťovňu, alebo vybrala pripoistenie zo zmluvy. Toto bolo dobré ponaučenie pre mňa! 

Nikdy nemôžeme vedieť čo nám prinesie život, čím nás chce vyskúšať, čo naučiť a čím nám prevráti na ruby celý náš život behom sekundy. 

Je pravda, že deti nemajú žiadny finančný príjem, preto príjem žiadny ani nevypadne, ale plat rodiča áno, a to ešte nehovorím o plno ďalších výdavkoch, ktoré prinesie jedna nehoda.


Každému rodičovi odporúčam, keď nám už dá štát ten malý príspevok na dieťa, z ktorého sa veľmi nevystačíme, tak ich premeňme na budúcnosť našich detí a myslime aj na nečakané udalosti, lebo či chceme, či nie, bohužiaľ prídu!