Ako neprijať lajdákov do svojej firmy.

Ako neprijať lajdákov do svojej firmy.

Robíte pracovné pohovory a máte pocit že sa k vám hlásia len lajdáci, ktorí chcú vysoké provízie za mizerné vedomosti a že budú sedieť na „teplej stoličke“? 


„Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú“ alebo polopravdy na pracovných pohovoroch zo strany záujemcov. 

Áno, áno! Vždy je príjemnejšie počúvať „sladké“ klamstvo ako realitu, vďaka čomu väčšina personalistov alebo lídrov sa rozhodnú pre človeka, ktorý veľa sľubuje. Nerozhodnú sa v  prospech takého, kto rozpráva menej kvetnato alebo rozpráva viac konzervatívne o faktoch ako nadšene o prísľuboch.

Poznáte? „Nikto vám nevie toľko dať ako ja sľúbiť.“ – choroba dnešného obdobia a princíp fungovania niektorých firiem. 

Asi ste už zažili aj vy, že ste nastúpili na nové pracovné miesto spolu s iným kolegom a „to isté“ nebolo vždy to isté.

Vy ste skromná, pracovitá, slušná, tichšia osobnosť, možno nerozprávate tak kvetnato ako ten druhý kolega, ktorý je kecálek. Po určitom čase však vidíte, že aj keď má horšie výsledky ako vy alebo ešte nemá žiadne, aj tak si ho viac všíma vedenie, dostane viac pozornosti a na firemnom školení dávajú najavo, že v ňom vidia väčší potenciál. Vy, len preto že ste tichšia, avšak s výsledkami, nedostávate takú všímavosť a pocit už vôbec, že aj vo vás vidia potenciál.

Áno! Často sa to stáva a často vďaka tejto chybe firmy strácajú kvalitných kolegov. Resp. keď taký spolupracovník ostane vo firme, stratí zápal a nadšenie. Postupne sa dostane na úroveň priemerných kolegov, lebo „na čo sa snažiť, keď aj tak sa to necení“. A nakoniec z úspešného človeka sa dopracuje k podpriemernému.

Áno! Taká „malá“ chybička krásy ovplyvňuje následné stotisícové straty.   

Ako sa predávajú záujemcovia? 

„Chcem zmenu lebo sa chcem rozvíjať a tu nedovolí nadriadený, firma...“– ak je to pravda, máte ideálneho kandidáta! Avšak je to len 1% z tých, ktorí to hovoria!

Keď takého človeka pozývate na školenia a nevyužije všetky možnosti, začnite si všímať realitu! Nepovie vám, že „nechce“, väčšinou sa bude vyhovárať na rodinné záležitosti alebo zdravotné problémy o ktorých vám však nechce rozprávať, aby vás nezaťažoval. Ani si neviete predstaviť ako veľmi dokážu byť „chorí“ takí ľudia, pritom na pracovnom pohovore o zdravotných ťažkostiach vám nehovorili. Ba! Uisťovali vás o tom, že sú spoľahliví a vždy všetky akcie absolvovali v tej firme odkiaľ odchádzajú. Vždy všetky súťaže vyhrávali. Vždy boli najlepší, atď.

Najhoršie na tom všetkom je to, že málo skúsený manažér naskočí na hry svojich podriadených a po dlhom čase zistí, že ho len okrádali o drahocenný čas a energiu, ktorú by mohol venovať slušným ľuďom, sebe a svojej rodine.

Tí, ktorí sa však hrajú na „choroby“ si neuvedomujú, že najviac škodia sebe. „Karma nemá dátum spotreby.“ „Na čo myslíte, to priťahujete.“ A keď denno-denne, dlhé týždne, mesiace klamete o chorobe, tá choroba si vás nájde. 

„Nehovor, že nemôžeš keď nechceš, lebo príde čas kedy chcieť budeš, ale už nebudeš môcť!“ 

Druhé znamenie je, keď posielate takému kolegovi školiace materiály, zaujímavé články o spoločnom obchode a on nie je v obraze. Nevidí emaily, „nemá čas“ si ich prečítať alebo aj keď si ich číta, nedostanete žiadnu spätnú väzbu. Máte pocit, ako by ste ho nevedeli zaujať a posielate ešte viac emailov, hľadáte chybu v sebe, vo firme, vedení alebo v produktoch, službe.


Nehľadajte!!! Prestaňte posielať emaily, sms-ky, informácie. Presnejšie, posielajte to tým, ktorí o to majú záujem a chcú kráčať cestou akou kráčate aj vy.

A zapamätajte si!!! Nie ste na vine vy! Nikto nie je na vine. Len nebola to správna osoba alebo nebol to ten správny čas pre neho. Choďte ďalej a v takých prípadoch zabudnite na „spätné zrkadlo“! Nešoférujete na diaľnici, tak sa pozerajte dopredu! 

„Nemohol som byť úspešný, lebo...“(nebol dobrý školiaci systém, môj líder mi robil prekážky, vo firme nebol dobrý informačný systém, produkt je zlý, atď.) – ako vždy, môže to byť aj reálna situácia. Ak však vy ste presvedčený, že u vás vo firme funguje to čo mu v predošlej chýbalo a napriek tomu ten človek nemá aktivity, nadšenie, výsledky, prestaňte hľadať chybu v sebe alebo vo firme!

Často ľudia chodia na pracovné pohovory, aby umelo získali pocit dôležitosti, aby získali pozornosť, aby im niekto potvrdzoval, že sú ešte potrební, že sú v kurze. Taký človek nechce produkovať! Jemu vyhovuje vlastná neaktivita, neúspech, lebo vtedy dostane viac pozornosti ako keby dokázal samostatne fungovať. (O tejto téme píšeme v inom článku.) Kým sa „hrá“ na to, že „on chce a nevie“, jeho nadriadení budú sa o neho zaujímať a chcieť pomáhať, aby to prekonal. 

„Chcem si zarobiť, chcem si budovať kariéru, chcem vyhrávať súťaže...“– znovu sa tešíte na ideálneho spolupracovníka. Počúvať také ambície na pohovore poteší každého lídra a už vidí, že si našiel svojho „kľúčového“ človeka. Následne nový človek chodí na školenia, porady, snaží sa, je slušný, včas si číta všetky firemné správy... a napriek všetkému neprichádza očakávaný výsledok.

Často aj keď máte pocit, že ste natrafili na ideálneho kolegu, lebo všetko spĺňa čo predošlí kandidáti nie, predsa ani po mesiacoch očakávaný výsledok neprichádza. 

Dôvody sú rôzne, často sme však videli, že napriek tomu ako čestne títo ľudia absolvovali školenia, čítali emaily, učili sa, „zabudli“ však svoje vedomosti aplikovať do praxe. Jednoducho povedané, sú pohodlní alebo leniví.

Predstavte si: dáte si postaviť krásnu veľkú štýlovú budovu na potraviny. Bude to tá najkrajšia a najväčšia budova v kraji! Všade veľké billboardy a svetelné reklamy. Doplníte obchod s tovarom. Čerstvé voňavé pečivo, lebo priamo v budove máte pekáreň. Zeleninu a ovocie máte len čerstvé, bio za tú istú cenu ako v iných obchodoch zvädnuté. Najväčší výber mliečnych a mäsových výrobkov, nehovoriac o tom, že drogéria u vás je stále v akcii! Všetko máte úžasné, pripravené, voňavé. A predavačky? Sú tie najmilšie osoby aké si viete predstaviť. To všetko už tretí mesiac a stále máte nulovú tržbu. 0€, 0€, 0€... Stále ste nezarobili ani cent! Stále k vám do obchodu nevstúpil ani jeden kupujúci. Nechápete!!! ... ZABUDLI STE však na malý detail! Vchodové dvere máte zamknuté a vyvesenú tabuľu s nápisom „Zavreté“. 

Presne takto fungujú ľudia popísaní vyššie a potom vinia vás, firmu a odídu lebo si myslia, že tráva u susedov je viac zelenšia. Nepripúšťajú, že zmeny treba robiť  u seba.

Keď nikto o vás nevie, nikto o vašich službách nevie, nikto nevie o tom v čom mu môžete poradiť, tak ani neexistujete! Takí ľudia idú z jednej firmy do druhej a hľadajú si teplé miestečko, kde im zaplatia za existenciu a nie za výsledky. 

Nehľadajte chybu u seba, vo vlastnej firme. Choďte ďalej a doplňte „autobus“ so správnymi cestujúcimi.